Hmyz je počtom druhov najrozmanitejší v celej živočíšnej ríši. Osídľuje širokú škálu prostredí a vie sa adaptovať na rôzne životné podmienky. Adaptovaním sa na rôzne typy prostredí sa hmyz stal aj významným škodcom lesa.

• Peniarka vrbová

Choroba, ktorá napáda vŕby a topole sa nazýva peniarka vrbová. Tento druh hmyzu zaraďujeme medzi malé alebo drobné cikády. Odlišujú sa od ostatných cikád tým, že ich nie je možné rozpoznať podľa typického zvuku, ktorým sú cikády známe. Ich výskyt je bežný pri vodných tokoch a vo veľkom počte. Peniarka je na stromoch ľahko rozpoznateľná. V miestach cicania rastlinných štiav vytvára lepkavú penu, v ktorej žije. Vyhľadáva iba tienisté miesta a jej hojný výskyt má za následok, že sa zdá, že zo stromu prší. No a to peniarka produkuje toľko lepkavej peny, že kvapká zo stromu. Postupne peniarka znižuje vitalitu stromu a ten sa stáva náchylným na rôzne ochorenia.

                                                               

 

 

• Váhavec rakytový

Váhavec rakytový sa vyskytuje prevažne na vŕbach. Dá sa spoznať podľa žltočierneho tela s bodkami na povrchu. Najväčšiu škodu na stromoch robia larvy, ktoré poškodzujú vrchnú vrstvu listových pletív zo spodnej strany listu a neskôr vytvárajú dierky. Nikdy nenapádajú žilnatinu stromov. Poškodenie stromu môže byť veľké, často dôjde k rozsiahlemu zbaveniu listov. Najväčšie poškodenie vzniká v máji. Znižuje sa schopnosť stromu odolávať choroboplodným zárodkom. Vplyv tohto hmyzu je teda okrem estetického aj oslabujúci na úkor vitality rastliny.

                                                                 

 

 

• Stromárka buková

Stromárka buková napáda hlavne buky. Môžeme ju spoznať podľa bielych chumáčov, ktoré sa nachádzajú na spodnej strane listov. Je to druh vošky, ktorá cicavým ústrojenstvom odčerpáva živiny listov stromov. V istom letnom období dospelé krídlaté jedince, ktoré zakladajú nové generácie prelietavajú cez les a evokujú letné sneženie. Na spodnej strane listov vošky produkujú lepkavú tekutinu, na ktorú sa lepia prachové častice a teda listy ostávajú znečistené od okolia. Vyciciavaním rastlinných štiav sa stromy stávajú háklivé na napadnutie inou chorobou. Na miestach, kde je odčerpávanie štiav z listov najväčšie, vznikajú početné nekrózy. Čím menej funkčných listov rastlina má, tým menej energie môže získať. V dôsledku tohto stavu môžu malé stromy uhynúť.

                                                                          

 

 

• Drvinár hnedý

Tento hmyz napáda buky, duby ale aj jedle. Škodca sa upriamuje na spílené alebo odumreté drevo, ktoré je určené na ďalšie spracovanie. Dochádza k veľkému znehodnoteniu, no živé stromy zväčša tento hmyz nenapáda. Je spozorovateľný podľa jemného prášku, ktorý vzniká vytláčaním drevného materiálu z okrajov chodbičiek, ktoré vytvára drvinár. Larválne štádiá požierajú mycélium, rastúce v chodbičkách, ktoré vytvárajú. Je to významná zložka hmyzej potravy, no pre strom znamená parazitický systém odčerpávajúci živiny. Drvinár môže z veľkej časti znehodnotiť spílené drevo.

                                                                     

 

 

• Byľomor bukový

Byľomor bukový napáda iba buky. Je to malá muška, ktorá je ťažko spoznateľná. Jediný, ale zároveň veľmi dobre rozpoznateľný znak napadnutia týmto hmyzom sú súdkovité útvary so špicatým ukončením, nachádzajúce sa na povrchu listov. Na jednom liste ich môže byť viac. Nazývajú sa hálky. Sú to útvary, ktoré vzniknú po nakladení vajíčok na list. Samička vstrekne do listu špeciálnu tekutinu, ktorá stimuluje tvorbu hálky. Tá chráni vajíčko, neskôr larvu a v zime po opadnutí v nej stále prežíva. Výskyt týchto hálok nespôsobuje žiadne vážne poškodenie. Negatívny dopad má iba na estetický charakter a k miernemu úbytku ročného prírastku dochádza až po veľmi silnom premnožení na mladých stromoch. Podobne pôsobí aj byľomor na listoch buka. Ten sa od byľomoru bukového odlišuje iba v tom, že hálka je oválna a niekedy pokrytá drobnými chĺpkami.

                                                                    

 

 

• Voška Dysaphis devecta

Táto voška napáda hlavne jablone, duby ale aj hrušky. Je to veľmi malý hmyz, maximálne dvojmilimetrovej veľkosti, ktorý sa liahne z vajíčka ukrytého v kôre. Následne cicia listové šťavy zo spodnej strany listov. Tie sa začnú charakteristicky stáčať. Na vrchnej strane sa sfarbujú do červena, čo je pre identifikáciu tejto vošky kľúčové. Ak je napadnutie rozsiahle, s veľkým počtom jedincov, môže napáchať vážne škody. „Poškodenie znižuje celkovú vitalitu stromov a môže znižovať množstvo a kvalitu úrody. Napáda najmä staršie stromy.“ (Zúbrik, Kunca, 2011)

                                                                           

 

 

• Dutinárka orgovánová

Dutinárka je takisto voška, ktorá sa vyskytuje výlučne na jaseňoch. Spôsobuje výrazné stáčanie listov, v ktorých sa nachádzajú vošky, produkujúce bielu vatovitú hmotu, ktorá ich chráni. Dutinárka škodí na mladých stromoch. „Typickým symptómom prítomnosti škodcu je ružicovité stáčanie listov na koncoch výhonkov. Listy majú pevnejšiu stavbu a tak útvar je pevný a vytrvalý. Cicanie vošiek znižuje vitalitu rastliny a skracuje ročný prírastok.“ (Zúbrik, Kunca, 2011)

                                                                         

 

 

• Lykokaz jaseňový

Lykokaz jaseňový  je veľmi rozšírený škodca napádajúci jasene. Patrí medzi podkôrny hmyz a napáda hlavne mladé a stredne staré stromy. Tento hmyz často napáda oslabené stromy. Lykokaz je niekoľko milimetrovej veľkosti s telom pokrytým chĺpkami. „Na napadnutých stromoch sú nápadné požerky pod kôrou. Sú dvojramenné kolmo na os kmeňa. Imága vyhrýzajú kôru na zemi. Na týchto miestach sa vytvárajú zdureniny a rakovinové novotvary.“ (Zúbrik, Kunca, 2011)

                                       

 

 

• Kôrovnica zelená

Kôrovnica napáda iba smrek obyčajný a smrekovec opadavý. Je to malá voška napádajúca mladé stromy. Vytvára charakteristické hálky na výhonkoch, ktoré hálkou končia. Larvy pri cicaní stimulujú tvorbu hálky, hálka ich neskôr chráni, potom sa otvorí a dospelé vošky vylietajú. Tento parazitický spôsob života môže spôsobiť vážne poškodenie stromov. Veľmi podobne sa chová aj kôrovnica smrekovcová, ktorá sa líši iba  tvarom hálky a tým, že hálka vzniká z púčiku. Tieto hálky pretrvávajú na strome viac rokov.

                                                                         

 

 

• Lykožrút smrekový

Tento lykožrút napáda hlavne smreky, ale príležitostne aj borovice. Je to náš najhojnejší lesný škodca. Má hnedé krovky a je schopný mať v ideálnych podmienkach až tri generácie do roka. „ Samček v kôre smrekov vyžiera tzv. zásnubnú komôrku, z ktorej vybiehajú chodbičky pre larvy. Veľmi rýchlo sa rozmnožuje. Z jedného pokolenia sa môže vyliahnuť až dvestotisíc jedincov a za rok má aj tri pokolenia.“ (Ondrejka, 2004) Lykožrút vytvára charakteristické chodbičky, ktoré sa rozvetvujú. Napáda aj zdravé aj odumreté stromy a pri príliš veľkom rozmnožení sa stáva, že napáda aj také druhy stromov, ktoré bežne nepostihuje. Poznáme aj lykožrúta smrekovcového, lesklého a obyčajného.

                                                                     

 

 

• Lykokaz pňový

Borovice najčastejšie napáda lykokaz pňový. Je to škodca tmavej farby, ktorý si tvorí rovné chodby, pri konci mierne zahnuté. Dá sa spoznať aj podľa drobných piliniek a dierok na kmeni. Najčastejšie škody pácha tento hmyz, keď napáda korene stromov. Veľmi podobný škodcovia sú lykokaz borinový a lykokaz borovicový.

                                                                    

 

 

• Hrčiarka bezkrídla

Hrčiarka bezkrídla napáda skoro všetky druhy dubov. Tento druh je veľmi ľahko rozpoznateľný, lebo vytvára veľmi veľké hálky, ktoré sú najskôr ružové a neskôr hnedé. Najčastejšie sa nachádza v suchších prostrediach. Výskyt tejto choroby nespôsobuje žiadne závažné poškodenie stromu. „Hálka v druhej polovici leta uschýna a mení farbu na hnedú. Jej tvar sa vtedy ustáli a stráca sa jej elasticita. Hálka sa stáva tvrdou. Na jej bokoch sa objavujú malé otvory. Cez ne opustili hálku dospelé jedince hrčiarky bezkrídlej.“ (Zúbrik, Kunca, 2011) Veľmi podobné sú aj iné druhy hrčiarok napríklad hrčiarka kalichová alebo dubová.

                                                                     

 

 

Ďalšie poškodenie dreva, ktoré vzniká v prírode je poškodenie cudzopasnými rastlinami. „Na semenných rastlinách parazituje asi tritisíc krytosemenných rastlín, ktorých domovom vo väčšine prípadov je tropické a subtropické pásmo.“ (Husár, Bartoš, 2002) Najčastejšie stromy poškodzuje imelo biele a imelovec európsky. Živiny odčerpávajú špecializovanými koreňmi. Podľa stupňa parazitizmu môžu byť rastliny hemiparazity, teda haustóriá majú napojené iba na xylém hostiteľa alebo holoparazity, kedy sú napojené okrem xylému aj na floém. Napádajú hlavne borovice, jedle, ale často aj duby. Choroba môže oslabovať stromy, ale nespôsobuje žiadne výrazné poškodenie.

                                                          

                                                                                    Imelovec európsky