Abiotické činitele sú všetky neživé faktory vplývajúce na kvalitu a zdravie dreva a stromov. Sú spôsobené prírodnými podmienkami a javmi, ktoré sa vyskytujú v prírode z dôvodu fyzikálnych zákonitostí. Vietor je pohybujúci sa vzdušný prúd, ktorý vzniká v dôsledku vyrovnávania tlaku vzduchu v prostredí. Toto prostredie má rôzny atmosférický tlak. Pôsobením vetra na rastliny, dochádza ku spevňovaniu rastliny jej postupným prispôsobovaním sa na silnejšie poveternostné podmienky.

Proces prispôsobovania sa vetru a okolitým podmienkam, neskôr úplná adaptácia na okolité prostredie je hlavným predpokladom pre vznik libriformných vlákien, ktoré sú tvorené z hrubostenných buniek a zároveň sú zodpovedné za typickú stavbu dreva a jeho výnimočné vlastnosti vrátane pevnosti dreva, pričom tento atribút je mimoriadne dôležitý pri priemyselnom predaji a  využívaní dreva, vzhľadom na skutočnosť, že drevo možno označiť za jednu z hlavných surovín využívaných pri stavbe nových ľudských príbytkov, prípadne iných stavieb. Drevo je zároveň surovina, ktorá sa používa aj na výrobu nespotrebiteľných vecí, akým je napríklad nábytok do domu. Preto je nevyhnutné, aby surovina z ktorej vznikne konečný výrobok dosahovala požadované kvalitatívne normy. Vietor ktorý vplýval na vznik pevnejších vlákien stromu má zároveň aj negatívny účinok.

Pôsobením vetra na stromy dochádza k olamovaniu častí stromu, vetiev a vznikajú odhalené nechránené miesta v dreve. Na tieto miesta sa takisto pôsobením vetra dostávajú rôzne choroboplodné zárodky vírusového, viroidného alebo hubovitého typu, čiže spóry prenášané vetrom ktoré sa usadia na týchto nechránených miestach. Takisto pôsobením iných abiotických faktorov, ktoré narúšajú vitalitu stromu, dochádza k vyvráteniu alebo zlomeniu stromu, alebo k rôznym trhlinám a prasklinám, ktoré majú vplyv na vlastnosti a kvalitu dreva.

Slnečné žiarenie dopadajúce na zemský povrch vplýva na kvalitu dreva a to tým, že hlavným zdrojom výživy stromu a teda zlepšovaním kvality dreva je fotosyntéza, dostatok slnečného žiarenia teda priamoúmerne vplýva na vitalitu stromu, no tak isto môže pôsobiť aj negatívne. Miesta na kmeni, ktoré sú vystavené príliš veľkému a koncentrovanému pôsobeniu slnečného žiarenia sú ohrozené vznikom prepálenín, vysušených vypálených miest v dreve, ktoré umožňujú prichytávanie choroboplodných zárodkov.

Teplota okolitého prostredia vplýva na stromy pozitívne, ak sa pohybuje v medziach vhodných pre správny rast a vitalitu stromu. Ak je teplota prekročená, strom nemá dostatok vlahy, dochádza k vysúšaniu, ktoré ovplyvňuje ročný prírastok dreva. Vážne dôsledky má teplota pod bodom mrazu, kedy dochádza k vzniku mrazových trhlín v kmeni a takisto ku vzniku mrazovej lišty, čo sú negatívne javy vplývajúce na kvalitu drevného materiálu. Vplyvom podmienok, ktoré sa nachádzajú na určitom území, získava rastlina genetickú pamäť. Nasledujúce generácie danej rastliny sú prispôsobené na podmienky prostredia danej lokality. Výmenou rastlín a vytrhnutím ich z prirodzeného prostredia a následným zasadením danej rastliny v rozdielnom prostredí dochádza k zníženej kvalite a vitalite rastliny. „Pri pestovaní lesa nemožno teda používať semeno danej dreviny z ľubovoľného územia, ktoré sa silno odlišuje od územia, kde sa les zakladá. Na severe borovica južného alebo západného pôvodu namŕza alebo celkom vymŕza a tvorí nekvalitné porasty. Produktívnosť takýchto výsadieb je potom značne menšia než produktívnosť výsadieb vysadených z miestnych semien.“ (Benčať, 2002)

Abiotické a biotické faktory na seba navzájom pôsobia. Predpokladom pre vznik ochorení stromov spôsobených biotickými faktormi je negatívne pôsobenie abiotických činiteľov, ktoré spôsobujú mechanické poškodenie stromov. Poškodenie stromov biotickými činiteľmi vytvára priestor pre ľahšie narúšanie rastlinného organizmu  neživými abiotickými faktormi. Ak je strom poškodený a vyčerpaný pôsobením organických škodcov, abiotické faktory ako slnko vietor, teplota, pôsobia deštruktívnejšie.

Chyby stromov môžu vznikať pôsobením chorôb, ktoré sú popísané vyššie alebo taktiež pôsobením abiotických činiteľov. Môžeme ich deliť z rôznych hľadísk. Tieto chyby sú podľa najčastejšieho výskytu deliteľné na chyby rastúcich stromov a chyby zoťatých stromov. Chyby dreva sú podľa normy a literatúry definované ako nepravidelné znaky alebo odchýlky v tvare kmeňa, tiež v štruktúre a vo vlastnostiach dreva, ktoré zhoršujú jeho použite.