Poznáme dve skupiny nebunkových škodlivých organizmov. Sú to viroidy a vírusy. Tieto dve skupiny sa chovajú vo vnútri infikovaného jedinca ako vnútrobunkové parazity. Viroidy sú najmenšie životné formy považované za infekčných škodcov rastlinného organizmu. Ich veľkosť je menšia ako veľkosť vírusov, nemajú žiadne bielkovinové obaly a tvoria ich ribonukleové kyseliny. Viroidné choroby vyvolávajú zakrslosť a epinastické deformácie, ktoré sa prejavujú urýchlením rastu vrchnej časti listu, spomalením rastu spodnej časti listu a teda charakteristické ohnutie rastlinného orgánu smerom dolu. Najčastejšie viroidné choroby postihujú ovocné dreviny, ako marhule alebo jablone.

Vírusy sú organizmy, ktoré tvoria dva druhy nukleových kyselín, a to ribonukleové alebo deoxyribonukleové kyseliny. Na povrchu majú bielkovinový obal. Rozmnožovanie vírusov je možné iba vo vnútri živej bunky, no prenos viróz spôsobených vírusmi môže byť rôzny. Môžu sa prenášať živočíšnymi faktormi, vegetatívnym rozmnožovaním, pôdou, mechanických prenášaním a prenášaním rôznymi eukaryotickými organizmami.

 

• Vírusová mozaika jablone

Medzi najvýznamnejšie slovenské vírusové ochorenia ovocných stromov patrí vírusová mozaika jablone. Toto ochorenie najčastejšie postihuje jablone, marhule, čerešne, višne a taktiež aj liesky a jarabiny. Častice tohto vírusu majú izometrický tvar a ich uvedenie do neaktívneho stavu sa dá dosiahnuť pri pôsobení 50 °C. Tento vírus sa prejavuje zmenami na listoch v podobe žltých, bielych alebo žltozelených škvŕn rôznorodého tvaru a zároveň sa na listoch vyskytujú žilkové mozaiky, rôzne prúžky a kresby. Neskôr dochádza k tmavnutiu, deformácií a nekróze poškodených buniek. Napokon napadnuté listy predčasne opadávajú. Dochádza k retardácií rastu, zníženiu ročného prírastku dreva a redukcií úrody takmer o polovicu. Liečenie choroby je možné termoterapiou a aj odoberaním vrcholových meristémov zmenou ich prostredia pre kultiváciu.

                                                                     .

 

• Kamienkovitosť hrušiek

Ďalším veľmi rozšíreným ochorením je kamienkovitosť hrušiek. Stromy, ktoré sú postihnuté touto chorobou sú hrušky, jablone alebo duly. Toto ochorenie sa prejavuje v podobe tmavozelených škvŕn na plodoch stromov. V mieste škvŕn je rast plodu obmedzený a teda vznikajú rôzne rastové deformácie ako jamky alebo hrče na plodoch. V pletivách pod vrchnou časťou plodu sa tvoria sklereidy, kamienkovité útvary vzniknuté nakopením sklerenchymatických buniek. Plody stromov, ktoré sú postihnuté pri vzniku sú po dozretí úplne deformované. Pri silom napadnutí výrazne klesá ovocná rodivosť. Vírus kamienkovitosti hrušiek sa prenáša vrúbľovaním alebo očkovaním. Choroba sa redukuje iba používaním zdravých sadeníc a likvidáciou chorých organizmov. „Od vírusovej kamienkovitosti treba odlišovať fyziologickú kamienkovitosť, ktorú spôsobuje nevhodné stanovište (ťažké vlhké pôdy) alebo studené a vlhké počasie. V tomto prípade sa kamienky väčšinou sústreďujú okolo jadrovníka a sú malé a svetlej farby.“ (Šrot, 1993)

                                                                        

 

• Šárka sliviek

Viróza, ktorá napáda kôstkové ovocie, konkrétne višne, marhule, slivky, broskyne, čerešne ale aj orechy je šárka sliviek. Šárka je choroba spoznateľná hlavne z dôvodu tvorby žltozelených alebo svetlozelených škvŕn na povrchu listov, najvýraznejšie pri koreni. Zároveň sa prejavuje na plodoch, kedy tvorí prepadnuté škvrny. Plody priskoro opadávajú, dužina pod vrchnou časťou plodu je nekrotická, začervenaná, plody sú menšie a znehodnotené. Šárka sliviek je veľmi zhubná, karanténna choroba, ktorá znehodnocuje plody. „Choroba je považovaná za jednu z najzhubnejších viróz ovocných stromov. Je zaradená medzi karanténne choroby. Škodlivosť choroby spočíva v predčasnom opade všetkých plodov. Dochádza k znižovaniu produkcie a kvality úrody.“ (Huszár, Bokor, 2002) U niektorých ovocných stromov ako napríklad marhuľa alebo broskyňa, táto vírusová choroba spôsobuje zníženie odolnosti voči mrazu. Viróza sa prenáša mechanicky, vrúbľovaním ale aj očkovaním a semenami. Okrem týchto spôsobov sa vírus prenáša aj hmyzom, najčastejšie voškami. Ochrana voči vírusu spočíva v zamedzení jeho šírenia. Najefektívnejšie je situovať stromy v dostatočnej vzdialenosti od výskytu daného vírusu. Ďalej je nutné zamedziť výskytu hmyzu, ktorý nákazu prenáša a dôležitá je aj likvidácia postihnutých stromov.