Prokaryotické organizmy sa nazývajú aj prvojadrové organizmy z toho dôvodu, že majú primitívne jadro, ktoré nie je oddelené od okolia jadrovou membránou. Patria medzi najpôvodnejšie životné formy pri vzniku života. Prokaryotické bunky sú jednoduchšie ako eukaryotické a sú rozšírené vo všetkých životných prostrediach. Táto jednoduchá bunka je typická hlavne pre baktérie.

Baktérie sú jednobunkové organizmy mikroskopických veľkostí. Vzhľadom k tomu, že ich tvoria prokaryotické bunky, majú v cytoplazme uložený celý jaderný materiál a taktiež ribozómy. Z celej škály 2000 poznaných baktérií, rastliny napáda približne 250, ktoré patria do šiestich rodov. Sú to rody Pseudomonas, Xantomonas, Agrobacterium, Erwinia, Clavibacter a Streptomyces. Príznaky bakteriózových ochorení rastlín sú rôzne. Často sa vyskytujú nekrózy na listoch, no tiež aj na stonkách a plodoch. Môžu sa vyskytnúť aj ďalšie príznaky ako vädnutie, hnednutie ciev, tvarové anomálie a mnohé iné.

• Spála ružokvetých

Medzi typické bakteriózy patrí spála ružokvetých. Túto chorobu spôsobuje baktéria z kmeňa Erwinia, konkrétne Erwinia amilovova. Tieto baktérie sú tyčinkovité, nevytvárajú spóry, môžu sa vyskytovať samostatne aj v retiazkach a zaraďujeme ich medzi gramnegatívne. Spála sa najčastejšie vyskytuje na hruškách, jabloniach, hlohoch ale aj dulách a broskyniach. Táto choroba sa dá pozorovať už počas kvitnutia, kedy sa odzrkadľuje na kvalite kvetov. Tie bývajú vodnaté, začínajú vädnúť a v niektorých prípadoch sa skrútia a očernejú. Po odumretí kvetov ostávajú zosušené na strome. Listy často hnednú, černejú a skrúcajú sa. Kôra nekrotizuje a vytvára hnedé ohraničené fľaky. Na plodoch sa choroba prejavuje tvorbou hnedých až černejúcich vodnatých škvŕn. Všade na napadnutých častiach sa tvoria lepkavé, biele alebo žlté kvapky, ktoré sa nazývajú aj bakteriálne výlučky alebo výpotky. Stromy, ktoré trpia silnou bakteriálnou infekciou odumierajú. Spála ružokvetých patrí medzi karanténne choroby a zaraďuje sa medzi najrozšírenejšie ochorenia. Znižuje úrodnosť stromov, dĺžku života a taktiež znižuje schopnosť odolávania stromu hraničným podmienkam, ako je napríklad mrazuvzdornosť.

Pri napadnutí kvetov, táto bakterióza výrazne redukuje úrodu, no pri rozšírení na konáre a kmeň dochádza k úhynu stromu. V miestach, kde sa na kôre vytvárajú ohraničené škvrny, baktérie zimujú a na jar sa prenášajú hmyzom, dažďom, vetrom alebo peľom. Neskôr infikujú kvety a listy okolitých rastlín. Do rastlín môžu preniknúť cez prieduchové otvory ale taktiež cez poranenia. Choroba má dobré podmienky na prepuknutie a šírenie pri teplom počasí s množstvom zrážok. Pri chladnom počasí sa šírenie choroby brzdí a pri dostatočnom suchu sa choroba úplne zastavuje. Chorobe sa dá zabrániť používaním meďnatých prípravkov, dostatočnou amputáciou napadnutých častí rastliny a dodržiavaním karanténnych opatrení. Harmonická výživa a dobrá vitalita rastliny by mala napomôcť k tomu, aby choroba neprepukla a rastlinu nenakazila.

                                                             

 

• Baktériová nekrotická rakovina kôstkovín

Podobné ochorenie je baktériová nekrotická rakovina kôstkovín a tiež baktériové odumieranie čerešní. Tieto ochorenia spôsobujú baktérie z kmeňa Pseudomonas. Takisto ako pri predchádzajúcom ochorení, ide o aeróbne gramnegatívne baktérie. Tento patogén napáda čerešne, višne, slivky, marhule alebo broskyne. Ochorenie sa prejavuje na listoch, plodoch ale je spoznateľné hlavne na konároch a kôre. Najmä mladšie stromy sú postihnuté odumieraním kôry a odumieraním dreva. Kôra nekrotizuje, často tmavne a sprievodným príznakom je jej scvrkávanie sa. Môže aj vodnatieť, zároveň z nej cítiť silný kyslý zápach.

Pri ťažkom napadnutí, takýto strom odumiera. Pri napadnutí pukov je následok taký, že na jar nevypučia. Na listoch vznikajú nekrózy, ktoré sa postupne spájajú do celkov a postupne vypadávajú. Nekrózy, ktoré sa rozširujú aj po kôre aj po kmeni, vytvárajú pásy a rôzne útvary. Pri ich rozšírení po obvode kmeňa strom odumiera. Choroba spôsobuje odumieranie dreva, konárov a neskôr aj celých stromov, čo znamená redukciu populácie stromov. Baktérie môžu zimovať v pukoch napadnutých rastlín. Najčastejšie je infikované drevo a kôra cez lenticely. Pri vyššej teplote a vlhkom počasí je choroba prenosnejšia. Ochoreniu sa dá zabrániť minimalizáciou poranení kmeňa a nezasahovaním do rastliny počas vegetačného pokoja. Na ochranu sa taktiež dajú využiť meďnaté prípravky.

                                                                           

 

• Apoplexia marhúľ

Bakterióza, ktorá napáda iba marhule sa volá apoplexia marhúľ. Zapríčiňuje ju viac druhov patogénov. Medzi najčastejšie patrí Xanthomonas pruni ale i rôzne iné. Medzi prvé príznaky patrí odlupovanie dreva a kôry. Na báze kmeňa dochádza k nekróze, kedy je možné v týchto miestach pozorovať aj rakovinové nádory. Prejavom choroby je aj mŕtvica postihujúca marhuľové stromy, kedy dochádza k rýchlemu usychaniu listov. „Choroba sa prejavuje tak, že v čase vegetácie náhle zožltne, zvädne a uhynie konár, časť koruny alebo aj celý strom.“ (Šrot, 1993). Časté je aj odumieranie konárov po preniknutí bakteriálnej infekcie cez kvet alebo cez plod. Nekrózy môžu zasiahnuť drevo vo vzdialenosti 5-10 cm od infekcie. Niekedy dochádza aj k odumieraniu konárov iba s lokálnou nekrózou. Odumieranie buniek zasahuje aj lyko, aj kambium. Apoplexia je najškodlivejšia a najťažšie liečiteľná choroba marhúľ. Táto choroba môže mať aj akútny priebeh, kedy dochádza k rýchlemu odumretiu stromu. Chronická forma sa prejavuje veľmi pomalým úhynom stromov, dokonca počas niekoľkých rokov. Veľký význam pri tejto chorobe hrajú fyziologické faktory a taktiež pôsobenie prostredia. Dôležité z hľadiska zabránenia šírenia tohto ochorenia je dodržať správny postup rezov stromov a udržiavať dostatočnú výživu stromov, zameranú na jeho posilnenie a vitalitu. Nevyhnutná prevencia voči tomuto ochoreniu je ochrana voči hmyzu a hubovým škodcom a zároveň proti nízkym teplotám.

                                                                     

Medzi bakteriálne ochorenia patria aj tie, ktoré sú spôsobené nežiaducim vplyvom špecializovaných druhov baktérií. Sú to napríklad rickettsie, ktoré nespôsobujú závažné ochorenia iba v rastlinnom svete ale napádajú aj človeka a spôsobujú napríklad týfus. Sú známe aj iné typy rastlinných ochorení, ako napríklad spiroplazmy alebo fytoplazmy.

Fytoplazmy, medzi ktoré zaraďujeme aj spomínané rickettsie, sú najmenšie známe mikroskopické prokaryotické patogény rastlín. „Podľa staršej nomenklatúry boli zaradené ako mykoplazmy. Nemajú bunkovú stenu, v dôsledku čoho sú absolútne rezistentné proti penicilínu a jeho analógom a vyznačujú sa citlivosťou ich ribozómov k antibiotikám tetracyklínovej povahy.“ (Huszár, Bartoš, 2002) Sú to patogény, ktoré napádajú vodivé pletivá. Ich hlavnými prenášačmi je cicavý hmyz, ktorý prenáša cicaním rastlinných štiav patogény do rastliny. Tie sa ukladajú v rôznych tkanivách hmyzu, prejdú tráviacim traktom a neskôr sú ústnym ústrojenstvom prenesené do rastliny. Tu sa množí v celej dĺžke floému.

• Proliferácia jablone

Veľmi známou fyzoplazmatickou chorobou je proliferácia jablone. Táto choroba napáda hlavne jablone a hrušky. Toto ochorenie môže mať rôzne prejavy, vyskytujúce sa na rôznych rastlinných orgánoch. Prvým príznakom sú zmenšené a zaoblené listy, krátke listové stopky a nepravidelné zúbkovanie po okrajoch listu. Niektoré časti rastliny môžu byť zväčšené, ako napríklad prilístky a strom môže kvitnúť aj v letnom období. Stáva sa, že choroba sa odzrkadlí na plodoch tak, že sú sploštené, dozrievanie je nepravidelné a plody sú bledé a mdlé. Vrcholy stromov môžu odumierať a prejavuje sa metlovitosť rastliny. Rastliny poškodené touto chorobou majú kratšiu rodivosť, skrátené vegetačné obdobie a je na nich pozorovateľné znížené olistenie.

Tento patogén je karanténny a plody sú menej kvalitné. Samotné stromy sú po oslabení danou fytoplazmatickou chorobou veľmi náchylné k nákaze mykotickým ochorením. Najčastejšími prenášačmi tohto ochorenia sú cikády a rôzny iný hmyz, ktorý je infekčný v larválnych štádiách i dospelom jedincovi po dobu celého života. Jediná účinná ochrana proti tomuto ochoreniu je likvidácia napadnutého jedinca a redukcia prenášačov nákazy.