Tieto organizmy sú zložené z vývojovo mladších a štruktúrne zložitejších buniek. Eukaryotické organizmy majú veľmi široké zastúpenie vo svete. Tie, ktoré škodia stromom sú vo veľkom počte huby, hmyz ale taktiež cievnaté rastliny alebo riasy. Od prokaryotických organizmov sa odlišujú hlavne spôsobom uloženia genetickej informácie, ktorá je uložená v bunkovom jadre, izolovanom od okolitého prostredia. Tak isto sa v týchto bunkách nachádza viac špecializovaných organel. Sú oveľa väčšie než prokaryotické jedince a ich pravdepodobný vznik pochádza z endosymbiotického vzťahu prokaryotov a eukaryotov. Patria medzi ne najväčšie živočíšne druhy na Zemi.

Ochorenia najviac napádajúce drevo stromov sú huby. „Huby sú eukaryotické stielkaté heterotrófne organizmy bez schopnosti syntetizovať chloroplasty. Žijú saprofytickým, parazitickým alebo symbiotickým spôsobom života. Fakultatívne parazity môžu žiť aj saprofytickým spôsobom života, ale obligátne parazity sú odkázané na živý substrát hostiteľskej rastliny.“(Huszár, Bokor, 2002) Sú po hmyze najpočetnejšou skupinou organizmov. Len veľmi malé množstvo húb dokázal doposiaľ človek opísať. Percentuálne opísané druhy tvorí asi 5 % z celkového počtu. Množstvo z nich je so stromami v symbiotickom vzťahu, no rovnako veľké množstvo je taktiež patogénne. Hubovité ochorenia napádajú širokú škálu stromov. Odolnosť stromov voči týmto ochoreniam je rôzna. Rôzne dreviny a ich odolnosť voči hubovitým ochoreniam, ktoré ich najčastejšie napádajú sú popísané v Tabuľke 1.

                                   Tabuľka 1 Odolnosť drevín proti hubám

Odolnosť proti hubám	Drevina
odolné	agát, borovica, dub (jadro), gaštan jedlý, jaseň, smrekovec (len jadro), tis
stredne odolné	buk (vyzreté drevo), jedľa, limba, smrekovec (beľ), smrek
málo odolné	breza (beľ), brest (jadro), buk (beľ), dub (beľ), hrab, javor, klen
neodolné	breza (centrálna zóna), jelša, lipa, osika

                                        (Zdroj: Makovíny,I.,2010)

 

• Drobnomúčka  dubová

Je to choroba postihujúca výlučne duby. Prejavuje sa bledými vodnatými škvrnami. Tieto škvrny sa postupne rozrastajú po liste a tvoria podhubie. Toto podhubie odčerpáva živiny z listov a z každej časti rastliny, do ktorej sa rozrastá. Čerpanie živín je uskutočňované prostredníctvom haustórií, čo sú premenené orgány, určené na odčerpávanie látok z vodivých pletív. Ďalej sa na listoch vytvárajú žltkasté škvrny, ktoré neskôr sčernejú a vytvárajú sa na nich uzavreté plodnice.

Poškodenie dubu touto hubou je rozsiahle. Biely povlak na listoch, takzvaná múčnatka vzniká až pri silnom napadnutí. Listy sa často deformujú, skrúcajú a odumierajú. Nákaza napáda a hubí už aj mladé výhonky. Listy, ktoré sú čerstvo narastené podliehajú napadnutiu rýchlejšie a ľahšie hlavne kvôli vysokému obsahu vody. Hrubšia pokožka starších listov je už pre toto hubovité ochorenie ťažšie prekonateľná. Ročný prírastok dreva je v dôsledku tejto choroby obmedzený. Strom stráca odolnosť voči ostatným parazitom a taktiež voči mrazu. Ochorenie je ľahko prenosné a to v čase dozretia plodníc spórami. Chorobu podporuje vlhké prostredie, opačne a teda tlmivo pôsobí znečistenie ovzdušia oxidom siričitým. Účinnou ochranou je redukcia hmyzích škodcov, ktorí robia stromy náchylnejšie k ochoreniu, sústavným poškodzovaním pletív.

                                                                     

 

 

• Kolpóma dubová

Toto ochorenie postihuje duby a gaštany. Jej typickým prejavom je praskanie kôry, pretože pod kôrou sa vytvárajú plodnice a tie postupne rastú. Táto huba je jemne parazitická, pretože spôsobuje odumieranie mladých stromov a bočných vetiev.  Avšak vo veľkej miere je saprofytická. Pomáha prečisťovať stromy od vysušených starých konárov, kedy sa veľké plodnice tvoria až na vysušených mŕtvych konároch. Tie sú infekčné, no na stromoch sa vyskytujú aj neinfekčné plodnice.

                                                                  

 

 

• Hliva ustricová

Choroba so širším zastúpením napadnutých jedincov v prírode je poškodenie hlivou ustricovou. Vyskytuje sa na vŕbach, topoľoch ale tiež lipách, brezách, bukoch a duboch. Veľmi zriedkavo sa môže táto parazitická choroba vyskytovať aj na smrekoch.

Choroba sa prejavuje priamo rastom plodníc na rôznych častiach kmeňa, kedy dochádza ku bielej hnilobe dreva. „Klobúk môže mať priemer 5- 15 cm. Je mušľovitý alebo jazykovitý, s hladkou, lysou a lesklou pokožkou. Farebne je veľmi premenlivý: čiernofialový, bridlicovosivý, často aj sivohnedý a sivastý.“ (Grünert, 1998) Táto hniloba sa nazýva bielou, pretože postupne dochádza k presvetľovaniu dreva. Toto drevo nestráca na objeme, ale hlavne stráca na hmotnosti. Postupne dochádza k spráchniveniu dreva,  rozmedzí niekoľkých desiatok rokov, na oslabených alebo padnutých stromoch sa tento čas skracuje lebo drevo nemá odolnosť. Hliva najčastejšie napáda práve tieto oslabené alebo odumreté stromy, čiže nie je typickou parazitickou chorobou. Zdravé stromy sú proti hube chránené sťaženým prenosom na citlivejšie pletivá. Stromy, ktoré sú nakazené týmto ochorením sa zväčša infikovali cez rôzne typy poranení, akými sú mrazové trhliny, odlomené vetvy a otvorené mechanické poranenia stromov. Toto hubovité ochorenie je rozpoznateľné podľa výskytu plodníc lastúrovitého tvaru s podvihnutými okrajmi. Je to lupeňovitý druh, ktorý je aj výbornou jedlou hubou.

                                                             

 

 

• Ryšavec slziaci

Je to ochorenie postihujúce duby a zároveň gaštany, ktoré má veľmi ľahko rozpoznateľné prejavy. Táto choroba je typická tým, že huba a podhubie preniká do stromu cez korene nachádzajúce sa v zemi a zriedkavo sa stane, že nákaza sa do stromu prenesie aj cez poranenia, ktoré sú na kmeni. Podhubie a celý organizmus sa pomaly rozrastá vo vnútorných častiach dreva, pričom nikdy nesiaha až ku korune stromu. Pár rokov po napadnutí stromu sa začnú na kmeni tvoriť plodnice. Poškodením stromu býva biela hniloba, ktorá postupne strom oslabuje. Plodnice môžeme pozorovať relatívne nízko pri zemi. Rozpoznateľné sú hlave červenohnedými, akoby slziacimi kvapkami na povrchu.

                                                                 

 

 

• Dvojpustulovka drsná

Parazit, ktorý iba zriedkavo napáda duby, ale veľmi často napáda buky je dvojpustulovka drsná. Túto chorobu je možné ľahko spoznať tmavšími fľakmi v oblasti kmeňa stromu, lebo do vyšších častí rastliny sa táto huba nešíri. Napáda výlučne korkovú vrstvu kôry. Parazit čerpá živiny z vodivých pletív haustóriami, ktoré sú premenené špeciálne orgány, určené na parazitickú výživu. Reakcia stromu na odčerpávanie živín je zvýšená tvorba nových buniek, čo má za následok zvýšenú produkciu a hrubnutie kôry. Plodnice sú prisadnuté a dozrievajú v lete. Opatrenia na zabránenie nákazy touto hubou sa nemusia robiť z dôvodu malej deštruktivity stromu. Poškodenie je mierne a neovplyvňuje rast ani obranyschopnosť rastliny.

                                                                                                                          

 

 

• Pošvovec stromový

Pošvovec stromový napáda široké spektrum stromov, najčastejšie buky, bresty, javory, orechy, ale môže postihnúť aj magnólie. Má saprotrofický charakter a teda vtedy žije s rastlinou symbioticky, ale tiež môže mať parazitické pôsobenie, kedy vytvára hnilobu, teda poškodzuje, oslabuje a ničí drevo stromu. Plodnice sú väčšieho vzrastu a sú viditeľné hlavne v dutinách, ktoré vznikajú až po dlhodobejšom pôsobení choroby.

                                                                 

 

 

• Práchnovec kopytovitý

Veľmi časté parazitické ochorenie postihujúce najviac buky, hraby, javory, brezy, jasene, alebo pagaštan konský sa nazýva práchnovec kopytovitý. Toto ochorenie spozorujeme na strome tak, že sa na kmeni nachádzajú vpadnuté ryhy, ktoré vznikajú z dôvodu hnitia dreva až k obvodu kmeňa. Ďalej sa na strome vyskytujú plodnice, presne na miestach preniknutia infekcie do tela jedinca. „Bazídiospóry sa uvoľňujú z plodníc v priebehu celého roka s výnimkou decembra a januára, a s maximom uvoľnených spór na jar a v jeseni.“(Zúbrik, Kunca, 2011) Nákaza spôsobuje žltobielu hnilobu dreva, kedy dochádza k dosť rýchlej a vážnej devastácií dreva. Strom postupne odumiera a počet plodníc sa zvyšuje. Priestor pre infikovanie vzniká pri poraneniach spôsobených ťažbou a vonkajšími zásahmi, ale taktiež aj pri intenzívnom slnečnom žiarení, ktoré spôsobuje spáleniny. Plodnice sú masívnejšie, sivobielej farby a vznikajú 2 až 3 roky po infikovaní. Sú schopné žiť maximálne 4 roky.

                                                                        

 

• Lesklokôrovka plochá

Buky ale aj javory, bresty a dokonca lipy často napadne lesklokôrovka plochá. Táto choroba je spoznateľná jedine vznikom plodníc, ktoré sa objavujú po infekcií organizmu cez poranenia koreňových nábehov alebo poranenia kmeňa. Iné prejavy ako makroskopické plodnice sa na povrchu stromu nenachádzajú. Plodnice sú veľmi výrazné. Majú zvlnený povrch a bielu obrubu okolo celého klobúka. Stáva sa, že na povrchu je pokrytá svetlohnedým výtrusovým prachom. Prevažné množstvo týchto húb sa chová saprofyticky, no časť z nich má parazitické pôsobenie. Vtedy je pomocou parazitických orgánov napadnuté vodivé pletivo a odčerpávané živiny, ktoré sa nedostávajú do vodivých zväzkov a tým ani do okolitých buniek a dôsledkom toho sa strom vyčerpáva.

                                                                  

 

 

• Trúdnik šupinatý

Celý súbor napadnutých stromov trúdnikom šupinatým je zložený z bukov, javorov, topoľov, orechov ale aj líp a vŕb. Tento parazit je veľmi zhubný, lebo sa mu darí napádať rôzne druhy listnatých stromov v rôznych podmienkach rastu a výskytu. Každé poranenie mrazom, slnkom, ľudskou činnosťou a zároveň rastové chyby dreva sú vhodnou slabinou, cez ktorú môže trúdnik preniknúť do stromu. Z diaľky môžeme napadnutý strom spoznať podľa vyseknutých častí koruny. Taktiež sa objavujú dutiny, ktoré vznikajú prepadnutím dreva v dôsledku hniloby. Parazit spôsobuje bielu vláknitú hnilobu dreva. Poškodenie sa vyskytuje na vetvách a taktiež na celom kmeni. Ten je často málo stabilný.                                                                           

Počas nepriaznivého počasia dochádza k zlomeniu stromu, pričom parazit ešte niekoľko rokov obsadzuje zlomený kmeň a odčerpáva z neho zbytkové živiny. „Napadnutý strom časom začína v korune presychať, v kmeni po hnilobe zostávajú dutiny, čím sa znižuje statická stabilita stromu a pri silnejších vetroch dochádza k zlomom. Huba žije aj na zlomoch ešte niekoľko rokov.“(Zúbrik, Kunca, 2011) Často huba parazituje aj na ovocných stromoch. Plodnice strechovito prirastajú k sebe, sú v strede stlačené a často škvrnité.

                                                                     

 

 

• Koreňovka vrstevnatá

Buky, brezy, ale taktiež ihličnaté stromy ako sú smreky alebo jedle napáda koreňovka vrstevnatá. Je to huba, ktorú nie je možné spoznať na prvý pohľad na infikovanom strome, ak už nie je choroba v pokročilom štádiu. Ak už sa v ňom nachádza, nízko na zemi sa vyskytujú narastené prisadnuté svetlé plodnice, ktoré majú rôzne okraje v tvare obláčikov. Choroba spôsobuje červenú hnilobu dreva, kedy drevná hmota spráchnivie a strom je často mechanicky poškodený z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Nákaza je možná vetrom, dažďom, ale aj kontaktom zdravých a nakazených koreňov.

                                                                     

 

 

• Veľkomúčka jaseňová

Veľkomúčka jaseňová je choroba napádajúca iba jasene. V Európe doteraz nebola rozšírená, no postupne toto ochorenie naberá na intenzite a rozširuje svoje pôsobisko. Na napadnutých drevinách môžeme spozorovať rôzne prejavy.

Najtypickejším je tvorba múčnatky na listoch čo je vrstva bieleho prachu, ktorá je veľmi ľahko rozpoznateľná. Zároveň majú pohlavné štádiá tejto huby nápadné prejavy. Na listoch sa tvoria malé žlté guličky nazývané kleistotéciá, ktoré v časoch pohlavnej zrelosti hnednú. Po ich prasknutí sa do priestoru dostávajú výtrusy, ktorými sa huba rozmnožuje. Po napadnutí listy často zosychajú a krútia sa.

                                                                           

 

 

• Ryšavec srstnatý

Jasene, bresty, no často aj orechy a jablone napáda ryšavec srstnatý. Túto hubu dokážeme spoznať podľa plodníc. Tie sa vyskytujú hlavne vo vyšších častiach kmeňa ale aj na odumretých vetvách. Možnosť infekcie je cez poranenia na dreve, ktoré sú spôsobené napríklad ťažbou, vetrom, alebo tiež cez mrazové trhliny a rôzne iné chyby dreva. Na strome sa 2 až 3 roky od prepuknutia infekcie vytvárajú väčšie plodnice, niekedy v skupinkách a majú na sebe chĺpky podobné srsti. Veľmi často sa okolo nich vytvárajú rohovinové nádory, čiže nekontrolovateľné bujnenie rastlinných pletív. Ochorenie spôsobuje bielu hnilobu dreva. Tá však nenastáva tak radikálne a strom nie je ohrozený až do takej miery, aby to ohrozilo jeho život.

                                                                  

 

 

• Sawadaea Tulasnova

Ďalšou chorobou, ktorá napáda 2 druhy javorov, teda javor poľný a javor horský je sawadaea Tulasnova. Častým prejavom tejto choroby je múčnatka, ktorá sa vyskytuje v podobe rôznych fľakov roztrúsená po  listoch. Je to súvislý povlak myceliárnej siete, ktorý v čase zrelosti môže tvoriť makroskopické typy plodníc.

Avšak vo väčšine prípadov sú tieto plodnice mikroskopické. Na mladších stromoch táto huba redukuje ročný prírastok, no na starších jedincoch nemá žiadne deštruktívne účinky, iba estetické.

                                                                 

 

 

• Čerň javorová

Všetky druhy javorov napáda čerň javorová. Toto ochorenie sa prejavuje čiernymi bodkami na listoch, ktoré sa postupne spájajú do jednej veľkej škvrny, ktorá postupne celá sčernie a vypadne. Okolo nej sa nachádza žltý prstenec. Dôsledkom takéhoto poškodenia listov je ich skoré opadnutie, čo znamená nižší ročný prírastok dreva.

Plodnice mikroskopických veľkostí sú lepkavé, spóry sa ľahko roznášajú na zdravé listy. Huby dokážu prezimovať v opadnutých listoch pod stromom a na jar v čase rastu nových listov sa vedia vďaka lepkavému povrchu rýchlo rozšíriť. V mestách je infekčnosť tejto choroby oveľa nižšia ako v lesoch a to z toho dôvodu, že jesenné popadané lístie sa redukuje a tým sa ničí aj zdroj nákazy. Ochorenie okrem obmedzenia prírastku dreva nemá ďalšie vážnejšie dôsledky.

                                                                    

 

 

• Sivopórka zadymená

Huba napádajúca vŕby a topole je sivopórka zadymená. Môžeme ju spozorovať podľa plodníc, vyskytujúcich sa na kmeňoch a konároch. Tie sú škridlovito usporiadané ale často môžu byť aj akoby roztečené po kmeni. Táto choroba zapríčiňuje bielu hnilobu dreva, ktorá najrýchlejšie postupuje už na odumretých stromoch. Huba sa vyskytuje na stromoch počas celého roka a na živých stromoch na miestach výskytu plodníc vzniká rakovina. Postupne plodnice hnednú a biela farba tmavne. Huba sa veľmi hojne vyskytuje vo všetkých prostrediach a je infekčná.

                                                                   

 

 

• Metlovka jedľová

Okrem listnatých stromov infekčné hubovité choroby dreva infikujú často aj ihličnaté stromy. Jednou z takých chorôb je aj metlovka jedľová. Toto ochorenie má veľmi nápadné prejavy. Táto choroba spôsobuje metlovistosť konárov a vetvičiek, pričom na vetvičkách dochádza k fľakaveniu ihličia, kde sa huba šíri a rozmnožuje.

Spóry, ktoré sa vytvoria infikujú trávy, na nich choroba dokáže prezimovať a potom sa znovu šíri. Huba spôsobuje po infikovaní kmeňa rakovinu, ktorá vytvára praskliny v kmeni a tie umožňujú vhodný priestor pre infikovanie rôznymi inými patogénmi. Často sa stane že v priestore kde je rakovina sa strom pod vplyvom vonkajších podmienok a oslabenia zlomí. Zo zdurenín na stromoch často vyrastajú skupiny vetvičiek, ktoré sa nazývajú čarovníky. Tieto čarovníky sú veľmi zriedkavým  prejavom ochorenia.

                                                               

 

 

 

• Hnedák Schweinitzov

Hnedák Schweinitzov nenapáda iba borovice ale aj smrek a smrekovec. Táto huba napáda aj odumreté stromy, no taktiež živé. Plodnice sú veľké, môžu dosahovať až tridsať centimetrov. Niekedy sa zdá, že vyrastajú z pôdy no v skutočnosti nikdy nevyrastajú z iného podkladu ako z dreva.

Plodnice môžu byť škridlicovito narastené, s vlnovkami a červenohnedým sfarbením. Ich dôsledkom je červenohnedá hniloba, ktorá spôsobuje celkový rozpad dreva a teda rôzne dutiny, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú stabilitu stromu. V dôsledku tohto ochorenia sa často počas nepriaznivých podmienok počasia strom vyvráti alebo zlomí. Huba napáda hlavne kmeň ale aj koreňové nábehy. Je spoznateľná aj podľa silnej terpentínovej vône, ktorú spôsobuje červenohnedá hniloba v dreve.

                                                                    

 

 

• Pľuzgiernička sosnová

Ďalším druhom hubovitého ochorenia, ktoré napáda borovice je pľuzgiernička sosnová. Choroba sa dá spoznať prvotne podľa žltých a oranžových škvŕn na povrchu ihlíc. Tieto škvrny sú začiatočný prejavom choroby, ktorý sa stupňuje tvorbou bielych vankúšikov, ktorých môže byť na jednej ihlici aj viac ako dvadsať.

Tieto plodničky tlačia na povrch epidermy, ktorú nakoniec prasknú a vytvoria okolo plodnice priesvitný golierik. Huba sa rozmnožuje spórami. Keď napadne borovicu, ihličie odumiera. Stane sa, že časť ihličia prežije do druhého roka, no je spoznateľné podľa výskytu čiernych jaziev na povrchu. huba dokáže napádať aj nižšie rastliny, ktoré sú postupne dobrým šíriteľom ochorenia medzi stromami. Choroba sa môže opakovať aj v rozmedzí desiatich rokov.

                                                                           

 

 

• Mechúrnatka vejmutová

Zvláštnym druhom hubovitého ochorenia je mechúrnatka vejmutová, ktorá napáda borovice ale aj čierne ríbezle a egreše. Je to invázny druh, ktorý sa do Európy dostal pravdepodobne zo Severnej Ameriky, no za jeho rodisko môžeme považovať Áziu. Napáda hlavne borovice, ktoré majú zlú genetickú imunitu. Ochorenie sa dostáva na ihličie z neho do vyšších častí, teda pod kôru vetiev a nakoniec na kmeň. Kôra sa často zvlní a strom je slabší, náchylný pre iné choroby a drevokazných škodcov. „Silné príznaky poškodenia stromov sa prejavujú v lokalitách s vlhkou a chladnou klímou najmä počas leta a začiatkom jesene. Tieto podmienky podporujú tvorbu bazídiospór, ich rozširovanie a infekciu ihlíc.“(Zúbrik, Kunca, 2011) Dobrou ochranou je redukcia egrešov a ríbezlí z okolia borovíc.

                                                                          

 

 

 

• Podpňovka smreková

Ochorenie, ktoré napadá smreky ale aj rôzne iné ihličnaté a listnaté dreviny je podpňovka smreková. Táto huba spôsobuje bielu hnilobu dreva. Jej častým prejavom je rozšírená spodná časť kmeňa a po odlúpení kôry je zreteľne viditeľné rozrastené mycélium. Z dreva vyrastajú do výšky plodnice, ktoré sú šupinovité a majú pod klobúkom bielu blanu.

Strom, ktorý je napadnutý touto chorobou má často poškodený koreňový systém až do takej miery, že často hrozí jeho vyvrátenie. Po napadnutí a pôsobení choroby často strom napadne drevokazný hmyz. Infekcia sa do stromu dostáva cez poranenia, ale dokáže preniknúť aj cez koreňový systém.

Zaujímavosťou je, že v niektorých prípadoch môže mycélium prerastajúceho dreva svetielkovať. Podpňovka napáda živé aj odumreté stromy a tiež môže spôsobiť vyschnutie stromu. Veľmi ľahko sa dá zameniť so šupinovkou kostrbatou, ktorá má veľmi podobné účinky v rámci poškodenia dreva.

                                                                        

                                                                        Podpňovka smreková

 

                                                                         

                                                                         Šupinovka kostrbatá