Trhliny, živičné dutiny a hrče
Trhliny sú násilné oddelenia jednotlivých častí drevných vláken od seba. Vznikajú aj v radiálnom ale aj v tangenciálnom smere, následkom prekročenia hranice napätia, kedy drevo nie je schopné túto hranicu udržať. Môžu vznikať ako reakcia na veľké rastové napätie počas rastu, alebo aj ako reakcia na zaťaženie abiotickým faktorom, napríklad snehom, mrazom, vetrom alebo úderom blesku. Ďalšie trhliny vznikajú pri ťažbe, manipulácii s drevom a tiež pri skladovaní. Podľa noriem sú trhliny delené na čelné a bočné.
Stržňové trhliny patria medzi čelné vnútorné trhliny. Rozširujú sa od stržňa až ku obvodu kmeňa. Pri stržni sú tieto trhliny najširšie a postupne sa zužujú smerom k okraju kmeňa. Tieto trhliny sa vyskytujú na všetkých druhoch drevín, pôsobením silného vetra, ktorý spôsobuje ohyb a tiež pád. Taktiež môže byť príčina vzniku takejto trhliny vnútorné napätie pri raste. Pri skladovaní a sušení dreva dochádza ku prechodu stržňových trhlín k výsušným trhlinám. Poznáme jednoduché stržňové trhliny, ktoré sú vedené iba v radiálnej rovine a tiež krížové stržňové trhliny, ktoré sú zmnožené a uložené proti sebe pod určitým uhlom.
Ďalej medzi čelné vnútorné trhliny zaraďujeme odlúpčivé trhliny. Tie sa vyskytujú medzi ročnými kruhmi, presne v pásmach plynutia ročných kruhov. Postihujú všetky dreviny, no najčastejšie sa vyskytujú na jedlách a topoľoch. Môžeme ich deliť na čiastočné a úplné. Čiastočné trhliny najčastejšie vidíme na starších stromoch. Úplné trhliny vznikajú v miestach prechodu širokých častí s väčším počtom letokruhov, do častí s nižším počtom letokruhov a teda aj s nižšou hrúbkou. Tieto trhliny významne porušujú kvalitu dreva a pri kvalitnom dreve sú neprípustné.
Technologickým typom trhlín sú výsušné trhliny. Tie vznikajú v už spílenom strome, po vysúšaní a teda strate vody. Tvoria sa na všetkých druhoch dreva. Pri kôre sú najširšie a smerom k stržňu sa zužujú. Stáva sa, že nadväzujú na stržňové trhliny.
Typickým znakom týchto trhlín je tvar V. Výsušné trhliny sa objavujú najskôr na obvode, neskôr hlbšie v kmeni a to v závislosti od vyparovanej vody. Čím je drevo hrubšie, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku výsušných trhlín, lebo dochádza k väčšiemu rozdielu vlhkostného spádu. Drevo, ktoré má vyššiu hodnotu priečneho zosychania ako napríklad bukové drevo, má väčšiu predispozíciu k vzniku výsušných trhlín.
Na rastúcich stromoch sa vyskytujú hlavne mrazové trhliny. Patria medzi vonkajšie, bočné trhliny. Sú dôsledkom zmeny teploty na úroveň mrznutia. Postihujú hlavne listnaté stromy. Striedanie teploty v podobe teplých dní a nocí pod bodom mrazu má za následok radiálnu trhlinu, ktorá sa tiahne po dĺžke kmeňa. Do trhliny sa často dostáva hmyz alebo drevokazné huby, ktoré môžu sfarbovať drevo a znižovať jeho kvalitu. Do tejto trhliny sa často dostane voda a roztrhnutie dreva sa zväčšuje.
Postupným ročným prírastkom pribúda nové drevo a trhlina sa zavaľuje. Tá sa ale postupným pribúdaním dreva a opakovaním sa mrazov znovu trhá, až dochádza k javu, ktorý vzniká na povrchu a volá sa mrazová lišta. Každá mrazová lišta je indikátorom mrazovej trhliny prítomnej pod povrchom kmeňa.
Živičné dutiny vznikajú hlavne v ihličnatých stromoch, prevažne na strane, kde intenzívne dopadá slnečné žiarenie. Vznikajú pri mechanickom namáhaní, pri pôsobení mrazu, húb a hmyzu. Živičné kanáliky znižujú vhodnosť dreva na spracovanie. Výtvárajú aj väčšie dutiny naplnené živicou.
Hrče sú veľmi častou chybou, vyskytujúcou sa na dreve. Sú prirodzenou vlastnosťou drevín pri tvorbe koruny. Väčšina hŕč, ktoré sa vyskytujú na strome, začína od stržňa kmeňa, ktorý sa rozvetvuje do jednotlivých konárov. Každý rok prirastajú ročné kruhy na kmeni a zároveň ročné kruhy na konároch. Tým že ročné kruhy na kmeni a na konároch sú navzájom prepojené, stane sa, že na kmeni sa tieto kruhy zrastajú, hlavne nedostatkom asimilačných orgánov na povrchu konárov. Na kmeni stromu je hrča spoznateľná zmenou letokruhov. Zo stavby stromu je zreteľné, že spodná časť stromu je bez hrčí, korunná časť je so širokým pokrytím konárov a teda sú tu hojné aj hrče.
Okolo každej hrče sa tvorí závitková zóna, v ktorej sú ročné kruhy odklonené od pôvodného pozdĺžneho smeru ako dôsledok zavaľovania hrče. Rozpoznávame tri druhy hrčí. Zdravé, ktoré sa vyskytujú na strome po odrezaní zdravej vetvy, bez známok hniloby. Nezdravé, ktoré vznikajú zhnitím vetvy alebo ako pozostatok nejakého patogénneho ochorenia. Zrastené hrče tvoria vypuklé časti nad konármi, ktoré zrastajú a nie sú viditeľné na oblom povrchu kmeňa. Tvoria sa aj nezarastené hrče, ktoré vidno na oblom povrchu kmeňa. Hrče majú veľký podiel na znižovaní kvality dreva. Vplyvom hŕč sa vo veľkej miere zvyšuje heterogenita dreva a mení orientácia drevných vláken. Anatomické vrstvy v dreve sa menia a tiež sa zvyšuje hustota dreva.
